SNINA: ROZVOJ MIKROREGIÓNU
SNINSKÉ RYBNÍKY ( Projekt PHARE 2000 )
V minulom čísle sme Vám predstavili projekty, ktoré
boli spracované a predložené do schvaľovacieho procesu pre granty
z predvstupových fondov EÚ. Z hl'adiska úspešnosti stojí
na prvom mieste projekt, v ktorom je riešený mikroregión Sninské
Rybníky.Doposial' sa o projekte v priebehu dvoch rokov objavovali strohé,
kusé,často i protirečiace informácie. Podl'a reakcií spoluobčanov
mohol vzniknúť aj dojem,že sa jedná o nejakú neverejnú
akciu, o ktorej nemá byť široká verejnosť informovaná.
Táto situácia však vznikla preto, lebo projekt sa v priebehu spracovania,
schvaľovania i prípravy na realizáciu neustále
vyvíjal, dopracovával a na jeho konečnú podobu malo vplyv
veľa faktorov. Hlavne z tohto dôvodu sme ako spracovatel'ský team
nepodávali konkrétne údaje v médiách, ale
len na rokovaniach v odborných kruhoch. Dnes je tu čas, ked' je projekt
v poslednej fáze a my na základe mnohých dopytov zo strany
verejnosti predkladáme konkrétne údaje. V tomto príspevku
chceme stručne objasniť, čo by sa v rámci projektu malo zrealizovať,
ale aj popisať celú cestu od vzniku projektu a problémy s tým
súvisiace. Možno aj to prispeje ku kvalite d'alších projektov,
ked'že sa predkladatelia môžu poučiť z našich chýb, prípadne
využiť dobré postupy. Ešte pred konkrétnymi údajmi niekoľko
slov o ciel'och fondov EÚ.Podľa môjho názoru nie je hlavným
cieľom EÚ poskytnúť prostriedky na rozvoj tej - ktorej čakatel'skej
krajiny. Väčší význam má to, že pri získaní
týchto finančných zdrojov musia vzniknúť určite inštitúcie,
pracovné skupiny s určitým stupňom "európskeho"
vzdelania a prehl'adu. Musia sa dať do poriadku majetko - pravne vzťahy, územnoplánovacia
dokumentácia, technická dokumentácia s tým súvisiaca.
V neposlednom rade sa zúčastnené subjekty musia naučiť lepšie
"gazdovať" so zverenými prostriedkami a financiami, ked'že
je tu motivácia dostať grant, ale je potrebné spolufinancovanie
minimálne 25%. Možete mi veriť, že pri spracovaní a príprave
realizácie projektu "Sninské Rybníky" bolo a
je čo dávať do poriadku v rámci týchto náväzných
podmienok, bez ktorých projekt nemože byť realizovaný. Z uvedeného
jasne vyplýva, že takéto projekty prinášajú efekt
vo viacerých oblastiach, ktoré priamo s projektom zdanlivo nesúvisia.V
záujme ujasnenia niektorých informácií, ktoré
sa v mediách objavili v minulosti uvádzam niektoré fakty
z úvodných stupňov prípravy. Prvá podoba projektu,
ktorú sme v r.1999 spracovali so zástupcami ZHZ, Okresného
úradu, podnikatel'skými subjektami - Hotel KAMEI a BIC CASSOVIA
- bol široko koncipovaný projekt na vybudovanie technickej infraštruktúry,
strediska zimných športov, úpravy vody v kúpaliskách.
V rámci 14 - tich projektových aktivít o celkovom predpokladanom
náklade 243 mil. Sk bol zhrnutý cieľ zabezpečiť CELOROČNE využívanie
vybudovaných kapacít v RO Rybníky (napr.len existujúcich
lôžok je 725), vybudovať RO ako základnú pre rozvoj turistického
ruchu v regióne. Počitalo sa so vznikom 120 - 150 pracovných miest
priamo v RO pričom multiplikativny efekt nebol ani definovaný (dopad
na obchody, mestské zariadenia služieb, doprava a pod.). Tento náš
pôvodný projekt bol v priebehu schvaľovacieho procesu "okresaný"
na terajšiu podobu, avšak aktivít, ktoré boli z projektu
z rôznych dôvodov "odložené", sme sa nevzdali.
Pripravujeme ich ako druhú etapu a po dopracovaní ich opätovne
predložíme do PHARE. Jedná sa hlavne o stredisko zimných
športov, pre ktoré hľadáme miesto na severovýchodných
svahoch pohoria Vihorlat. Je myslím každému jasné, že kladný
výsledok može byť dosiahnutý len za splnenia podmienok zainteresovaných
zložiek, za predpokladu, že tu budú vyhovujúce geomorfologické
pomery (hrozba erózie) a súlad s hospodárskou i ochranárskou
činnosťou. V prípade preukázania nereálnosti zámeru
budeme hľadať náhradné riešenia. Veľmi vážny problém
vyvstal po legislatívnej zmene začiatkom r. 2002. Vyhl.MZ c.30/2002 o
prevádzkovaní verejných kúpalísk prakticky
znemožňuje prevádzkovanie bazénov v RO Rybníky. Je nutné
okamžite hľadať možnosť modernizácie bazénov a postupne ich prerobiť
na kúpaliská mestského typu s pitnou vodou a recirkulačným
systémom. Začať by bolo treba s najmenším bazénom EVA.
Rozdelenim bazénu JANA (s fontánou) na 2 až 3 kúpaliská
by sa postupne dala zabezpečiť celá realizácia. Pevne verím,
že sa touto myšlienkou spolu so správcom RO budeme intenzívne
zaoberať... Na základe skúseností z okolitých krajín
sme v spolupráci s Golfovou úniou vytypovali lokalitu pre
budovanie golfového ihriska (cca priestor od rieky Cirocha hore medzi
potokmi Bystrá a Cicha). Pre rozšírenie možnosti rybolovu
sa predpokladá rozšírenie rybníka "Na mlynisku"
a s vybudovaním zdrži na toku Cichá. To všetko sú zámery,
ktoré budú spracované do II. etapy projektu v priebehu
roku 2002. Privítame samozrejme aj každú formu spolupráce
a iniciatívy. Pri čítaní nasledovných riadkov možno
niekoho zarazí, že sa objavuju názvy lokalít z Kolonice
či Zemplínskych Hámrov. Projekt zahŕňa MIKROREGIÓN Sninské
Rybníky, čiže územné ohraničené obcami Ladomírov,
Kolonica, Stakcin, Snina, Zempl.Hámre a hrebeňom pohoria Vihorlat.
Toto územie je popretkávané turistickými a cyklo
- trasami, trasou bývalej úzkokol'ajnej lesnej železničky, ktorá
spája uvedené obce. Pri zabezpečovaní prípravy sa
starostovia obcí Kolonica i Zemplin. Hámre iniciatívne
zapojili so svojimi zámermi do celkovej kompozície projektu. Mesto
Snina ako vlastník bazénov v centrálnej časti RO sa uznesením
MS zastupiteľstva zučastní realizácie projektu spolufinancovaním
vo vyške 9,8 mil.Sk. Prebiehajú rokovania o zabezpečení spolufinancovania
zo strany zainteresovaných subjektov WaK, Vsl. Energetika, Slovenská
správa ciest. To by nebolo možné bez pomoci orgánov štátnej
správy a samosprávy. Dôležitou súčasťou je i vyhlásenie
centrálnej RO za lesy osobitného určenia, v spolupráci
s urbárskou spoločnosťou. Prevažnú vačšinu pozemkov v RO
Rybníky vlastní LPUS Snina (Urbárska spoločnosť), ktorý
dal pozemky k dispozícii pre realizáciu projektu. Treba povedať,
že zložité uživateľské vzťahy i značný počet vlastníkov
komplikujú rôzne úkony I povoľovacie konanie. Do budúcna
musí vzniknúť správcovský subjekt, v ktorom
budú zastúpení všetci rozhodujuci vlastníci nehnuteľností,
ktorý bude zabezpečovať správu a prevádzku RO.
Ing.
arch. Jozef Bajuz, koordinátor projektov ZHZ pre EÚ,
O konkrétnych
projektových aktivitách čítajte v budúcom čisle.