Regionálne jedinečnosti

REGIONÁLNE JEDINEČNOSTI

okresov Humenné, Snina a Medzilaborce

---

Regionálne jedinečnosti (hmotné a nehmotné): všetky duševné, materiálne, prírodné, spoločenské hodnoty a produkty, ktoré vznikli v súvislosti s nejakou tvorivou činnosťou, výrobou, tradíciami, vedomosťami, v súvislosti s regiónom alebo jeho živou prírodou, ktoré sú z regionálneho hľadiska rozhodujúce a významné, obyvateľstvom určitého regiónu považované za typické a všeobecne známe, a ktoré významne prispievajú k šíreniu dobrého mena regiónu, vytvoreniu a posilneniu regionálnej identity.

---

Galéria drevených sôch pod holým nebom (obec Ulič, okres Snina)

Drevené sochy (12 ks) v historickom parku v Uliči symbolizujú zaujímavé miesta, osobnosti, pripomínajú staré zabudnuté legendy o mýtických postáv ktoré kedysi žili v lesoch Polonín. Miestnemu rezbárovi M. Gaľovi sa podarilo cez voňavé drevo vdýchnuť dušu Dedovi Beskydovi - ochrancovi tunajších hôr, Pustajovi - najväčšiemu rusínskemu rozprávkárovi, Fedorovi Hlavatému - najznámejšiemu zbojníkovi, mníchovi Ignatijovi z Uličského Krivého, dievčaťu s kačacími nohami, či Krívajúcemu čertovi z Riabej skaly. Ďalšie drevené sochy pripomínajú povesť o Nasti a pohorí Nastaz, udalosti z dvoch svetových vojen, bukové pralesy, nezvyčajný pád meteoritu nad Stinskou i miesto stretu troch štátov Kremenec.

Galéria pod mostom (mesto Humenné, okres Humenné)

Galéria pod mostom je svojím spôsobom jedinečná. Na jednom meste sa tu nachádzajú portréty  slávnych rodákov z Humenného, alebo dominanty mesta, ktoré sú stvárnené formou grafitov. Galéria pod mostom je  netradičné miesto, miesto kde by umenie nikto nečakal. 

Miniskanzem (mesto Medzilaborce, okres Medzilaborce)

Miniskanzen rusínskej dediny bol vybudovaný v roku 2006 v rámci projektu „Warhol city zmena imidžu mesta – II. etapa“. Tvoria ho drevené domčeky a cerkev.

Mini expozícia drevených kostolíkov (obec Ulič, okres Snina)

Svedectvom originálneho majstrovstva tunajšieho ľudu sú predovšetkým starodávne drevené kostolíky východného obradu (cerkvi), ktoré so svojou bohatou vnútornou ikonopisnou výzdobou radíme ku skvostom ľudovej kultúry svetového významu. Napodobeniny kostolíkov vyrábali z tvrdého dubového dreva, borovice a z lisovaných materiálov v mierke 1:10.

 

Folklórny súbor Chemlon Humenné (mesto Humenné, okres Humenné)

FS CHEMLON vznikol v roku 1971 pri Závodnom klube ROH n.p. Chemlon Humenné. Pri jeho zrode boli Milan Grec, Kveta Milčíková a Pavol Plančár. Prvé vystúpenie sa uskutočnilo  28. apríla 1972. Počas histórie súboru sa vo vedení kolektívu vystriedalo veľa osobností, ktorí sa pričinili o jeho kvalitatívny rast -  Mikuláš Horňák, choreografi Andrej Pavlík, Ján Sabo, Ladislav Bohuš, PhDr., Mária Škrlíková, Ladislav Ferík. Po privatizácii  š.p. Chemlon Humenné zahraničným investorom  súbor stráca zriaďovateľa a od roku 1996 pracuje ako občianske záujmové združenie. Od roku 1999 až dodnes vedenie súboru pracuje v zložení – riaditeľ združenia – Ladislav Ferík, manažér, umelecký šéf súboru,  ľudovej hudby a speváckych skupín – Mgr. Miroslav Kerekanič,  organizačný vedúci – Ľudovít Džubák.Občianske združenie Folklórny súbor Chemlon Humenné v súčasnosti pozostáva z 5 samostatných zložiek, ktoré spoločne kooperujú - tanečnej zložky FS Chemlon, detského folklórneho súboru Chemloňáčik, ľudovej hudby Sokolej, dievčenskej speváckej skupiny Bosoročky  a speváckej skupiny Hačure. Folklórny materiál súbor čerpá predovšetkým z regiónov stredného a horného Zemplína, so špecifickým zameraním na sotácku a rusínsku oblasť. Výnimočnosť súboru spočíva v tom, že vychováva detí a mládež zo širokého okolia k regionálnej kultúre a tie následne sa stávajú organizátormi kultúrneho života v svojich obciach. Mnohí z nich sa venujú hudbe, tancu a spevu ako profesionálni hudebníci, speváci špičkových slovenských telesách, tanečníci v PUĽS-e a dokonca v balete vo Viedni, či pedagógovia na ZUŠ a konzervatóriách.

Mužská spevácka skupina Hačure (mesto Humenné, okres Humenné)

Mužská spevácka skupina Hačure patrí medzi renomované folklórne spevácke skupiny  Slovenska. Vznikla v roku 1999 pri Folklórnom súbore Chemlon Humenné.  Účinkuje samostatne, alebo ako spevácka zložka  súboru. Tvoria  ju nadšenci ľudového spevu z  Ptičia, Udavského a Humenného.  Repertoár pozostáva  z typických piesní  rusínskej a sotáckej oblasti Horného Zemplína, svojich vlastných, ktoré vytvorili bývalí členovia skupiny –Miroslav Macko, Matúš Pavelčák a Štefan Jusko. ale i iných regiónov, či piesní  národov žijúcich na Slovensku – rómskych, ukrajinských, poľských, českých, moravských, ruských... Medzi najväčšie úspechy Hačurov patrí titul laureáta na celoslovenskej súťaži hudobného folklóru v kategórii speváckych skupín v roku 2005 v Banskej Bystrici a samostatné účinkovanie na zahraničných podujatiach. - v Srbsku /Ruský Kerestur/, Chorvátsku /Virovitica/, Francúzsku /St.Lary, Darney/, Švajčiarsku /Ženeva/ a Poľsku /Jaroslavľ a Przemyśl/.

Zubry vo voľnej prírode (Národný park Poloniny, okres Snina)

V Karpatoch bol posledný divoko žijúci zubor odchytený v roku 1810. Tento jedinec bol vyvezený do cisárovho zverinca v Schonbrunn pri Viedni. Pravdepodobne posledného zubra na našom území ulovil vo vígľašských lesoch Matej Korvín (žil v rokoch 1443 – 1490). Kedy zubor na území Slovenska vyhynul definitívne, nie je známe. Hlboké lesy východného Slovenska nadväzujúce na masív Poľských Bieszczad boli pravdepodobne ešte dlho refúgiom divých zubrov. Koncom 19. storočí založil zvernicový chov zubrov majiteľ javorinského panstva na severnej strane Vysokých Tatier, knieža Hohenlohe. V roku 1885 nechal vypustiť na Javorine 44 zvierat, z ktorých podľa niektorých prameňov len dva jedince boli čistokrvné zubry, ostatné boli americké bizóny. Počas 46 rokov chovu v podmienkach Javoriny zaznamenali prírastok len 18 jedincov. Chovu sa v týchto podmienkach veľmi nedarilo a v roku 1993 posledného jedinca (kríženec zubra a bizóna) presunulo do ZOO v Prahe. Ďalším pokusom o chov zubrov bol chov na majetku Schéchényi Vanderbilta v Remetských Hámroch, kde bolo vypustených v roku 1924 niekoľko jedincov zubra. Jednalo sa však o jedince amerického bizóna a tento chov postupne zanikol. Prvý chovný pár bol privezený do vtedajšieho Československa v roku 1957 do 2-hektárovej ohrady v Tatranskej Lomnici. V roku 1963 bola však zvernica v Tatranskej Lomnici zrušená a všetky zubry boli premiestnené do Topoľčianok, kde bola zubria zvernica vybudovaná v roku 1958. V roku 1958 boli dovezené prvé 2 zubry z bývalého Sovietskeho zväzu a z Bieloruska. Neskôr k ním pribudli ďalšie 3 zubry. Legendárny zubor Putifar bol dovezený do Topolčianok v roku 1963 z Poľska, ako 14-ročný býk. Patril k najmohutnejším jedincom svojho druhu, vážil 1230 kg. Uhynul v roku 1970, ako 21 ročný. Prvé mláďa sa narodilo začiatkom 60-tych rokov min. storočia. Za 50 ročnej existencie Zubrej zvernice sa ich narodilo bezmála 150. K roku 2014 udávajú zoologické záhrady početné stavy zubrov: Košice – 3 jedince a Bratislava 5 jedincov.

Ostrožnické zlomky (zvitky) (obec Topoľa, okres Snina)

Najstaršia písomná cyrilská pamiatka na Slovensku z 11. - 12. storočia. Zlomky z Ostrožnice sa stratili v 50-tych rokoch minulého storočia, neskôr boli objavené v Prahe. Keďže originály sa už nepodarilo získať, boli vyhotovené ich repliky.

Rusínsko-slovenský slovník pod holým nebom  (obce Ulič, Topoľa, Nová Sedlica; okres Snina)

Rusínsko-slovenský slovník pod holým nebom vznikol s podporou Nadácia SPP v rámci dotačného programu Dedičstvo regiónov v troch obciach Uličskej doliny. Netradičnou formou približuje návštevníkom osobité nárečie tohto regiónu - Rusínov – Bojkov. Na 69-tich informačných tabuliach sú uvedené osobité výrazy spolu s ukážkami rusínskych porekadiel a prísloví. 

Kvasná voda (obec Zboj, okres Snina)

Kvasná voda v Zboji je najväčším minerálnym prameňom v území NP Poloniny. V r. 2012 bol vybudovaný z environmentálneho grantového programu Zelené oázy oddychovo-náučný areál Ekoučebňa pod holým nebom, ktorej súčasťou je 6 informačných tabúľ na výchovno-vzdelávacie účely.

Park Mieru – strom Ginko (mesto Humenné, okres Humenné)

Park Mieru pri kaštieli v Humennom je národnou kultúrnou pamiatkou evidovanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných pamiatok. V parku sa nachádza 883 stromov, z nich väčšinu tvoria listnaté dreviny a zvyšok ihličnany. Veľa z týchto drevýn sú vzácne a jedinečné. Jednou z najvzácnejších je Ginko dvojlaločné /Ginkgo biloba/, ktorého vek sa odhaduje na 150 rokov. Obvod kmeňa je 253 cm, jeho výška je 20 m a priemer koruny je 15 m. V súčasnosti je jediným zástupcom triedy gínk. Odborníci sa domnievajú, že vo svete rastlín ide o najznámejšiu tzv. živú fosíliu, pochádzajúcu z obdobia druhohôr a treťohôr.

Staronový pomník generála Milana Rastislava Štefánika (mesto Humenné, okres Humenné)

Pri príležitosti 15. výročia trvania Československej republiky bola z hořického pieskovca  zhotovená sochárom Jozefom Pospíšilom socha Milana Rastislava Štefánika a slávnostne odhalená v novembri 1934 pred zámockým parkom. Po zmene  politickej situácie bola socha strhnutá a po mnohých desaťročiach znovuobjavená iba hlava  sochy. Inciátorom obnovy Štefánikovej sochy bol odbor Matice slovenskej, ten oslovil Mgr. Art. Štefána Kollára z Pezinka, ktorý domodeloval časti líc, nosa a uší a vytvoril tak model vhodný na odliatie. Základ obnoveného pamätníka tvorí  kombinácia z brondzového odliatku hlavy z pôvodného pomníka, ktorá je vsadená do stĺpa z hnedastého kameňa ukončeného v hornej časti do trojuholníka. Na slávnostnom odhalení pri príležitosti 115. výročia narodenia tohto významného politika v roku 2000 boli prítomní zástupcovia francúzskeho veľvyslanectva a veľvyslanec SR vo Francúzsku. 

NKP Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky (obec Kalinov, okres Medzilaborce)

Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky bol postavený v roku 1886. Chrám má niekoľko pozoruhodných cenností. Vo veži sú umiestené štyri vzácne zvony. Do inventára chrámu patria aj viaceré sakrálne cennosti a pozoruhodnosti. Jedným z nich je aj veľký Betlehem, ktorý je raritou nielen v blízkom okolí, ale aj v celej republike. Medzi artefakty zapísané ako národná kultúrna pamiatka, patria: svietniky, bohostánok, evenjeliár a i. Spomenutý evanjeliár možno datovať približne do 17. – 18. storočia.

Pamätník Oslobodenia (obec Kalinov, okres Medzilaborce)

V roku 1964 pri príležitosti 20. výročia oslobodenia obce, na znak vďaky svojej osloboditeľke – Červenej armáde, Kalinovčania vybudovali v parku pamätník. Pamätník osloboditeľom znázorňuje sovietskeho vojaka – osloboditeľa, ktorý drží v rukách nad hlavou dieťa, symbol nového života na oslobodenom území. Autorom súsošia je akademický sochár Fraňo Gibala, rodák spod Dukly, z obce Krajná Poľana. Súsošie je z bieleho rumunského mramoru. Na piedestály je dvojjazyčný text: “Večná sláva hrdinom padlým v boji proti fašizmu“.

Vojnové pamiatky (obec Kalinov, okres Medzilaborce)

Legendárny Sovietsky Tank T-34/85, Sovietsky 85 mm protilietadlový kanón vz. 44, Sovietska 152 mm kanónová húfnica vz. 37, Sovietska 122 mm húfnica vz. 1938, strážna veža nemeckých vojakov. 

Vojnový cintorín z 1. svetovej vojny (obec Kalinov, okres Medzilaborce)

Na cintoríne sa nachádza 24 hrobov. Z celkového počtu je 5 hrobov masových. Na cintoríne je pochovaných 264 vojakov. Národnosť vojakov: slovenská, česká, maďarská, rakúska, nemecká, ruská, ukrajinská.

Izba plná dreva (obec Krásny Brod, okres Medzilaborce

Rodinný dom Krásny Brod, č.127 /oproti KD/. Vnútorný obklad poľovníckej izby z 34 druhov drevín rastúcich v tomto regióne. Veľkosť obkladu 16m x 2,4m. Jedinečnosť tohto diela je v sustredení všetkých drevín rastúcich v regióne do obkladu s označením jednotlivých drevín slovenským a latinským názvom. Návštevník má možnosť porovnať štruktúru jednotlivých drevín a ich farebné rozlišnosti. Drevo nie je chemicky upravované.

PR Haburské rašelinisko (CHKO Východné Karpaty)

Rozvodnicové rašelinisko vrchoviskového typu, ktoré je na území slovenského úseku Východných Karpát jediné svojho druhu. Rašelinisko je významné výskytom ojedinelých rašelinníkových a mokradných spoločenstiev. Územie sa nachádza v pramennej časti hlavného chrbta Laboreckej vrchoviny v nadmorskej výške 695 m n. m.. Prírodná rezervácia (PR) má pokračovanie na poľskej strane na výmere cca 5 ha. Biotop sa vyznačuje pôvodnosťou a zachovalosťou s významným zastúpením druhov rašelinník (Sphagnum sp.), bezkolenec belasý (Molinia caerulea), sedmokvietok európsky (Trientalis europaea), ako aj horských druhov, ako sú kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum), horec luskačovitý (Gentiana asclepiadea) a kýchavica biela Lobelova (Veratrum album subsp. Lobelianum). Rašelinníkové bulty sú porastené páperníkom pošvatým (Eriophorum vaginatum). Z východokarpatských druhov sa tu vyskytuje mliečnik Sojákov (Tithymalus sojakii). Rozšírené je aj spoločenstvo krovitých vŕb, kde prevláda vŕba ušatá (Salix aurita), miestami aj vzácnejšia vŕba sliezska (Salix silesiaca). Územie prírodnej rezervácie je významným biotopom plazov, najmä vretenice severnej (Vipera berus). Z bezstavovcov bol na území zistený výskyt druhu pavúka Pirata uliginosus, bystruška (Carabus irregularis montandoni), bystruška zlatá (Carabus auronitens). Zistené boli aj niektoré vzácne druhy motýľov ohniváčik veľký (Lycaena dispar), ohniváčik štiavový (Lycaena hippothoe), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria). Zo skupiny stavovcov bol zistený výskyt hraboša močiarneho (Microtus agrestis), reliktného druhu poľadového obdobia.

Krypta Osadné (obec Osadné, okres Snina)

V krypte vojakov pod pravoslávnym chrámom v Osadnom sa nachádza 1025 vojakov z I. svetovej vojny. Vznikla v roku 1930 zozbieraním kostí z okolitých lesov a cintorínov kvôli umožneniu stavby pravoslávneho chrámu ako pamätníka vojakom, ktorí v regióne bojovali v roku 1914 – 1915. Je jedinou svojho druhu na Slovensku. Nikde sa nenachádza tak veľký vojenský hrob pod chrámom.

Socha stojaceho medveďa (obec Osadné, okres Snina)

Takmer 4 m vysoká drevená socha stojaceho medveďa je informačnou tabuľou, ktorá v štyroch jazykoch informuje návštevníkov obce o kultúrnych a prírodných zaujímavostiach obce a jej okolia. V roku 2008 bola postavená v centri obce Osadné ako pamiatka na natáčanie dokumentárneho filmu Osadné režiséra Marka Škopa (premiéra 2009). Zhotovil ju sochár Ľubo Birka zo Sniny.

PR Hostovické lúky (obec Hostovice, okres Snina)

Chránené územie bolo vyhlásené Úpravou MK SSR č.8O2/l98O-32 z 29.2.l980 ako štátna prírodná rezervácia na výmere 11,5888 ha na ochranu lúčnych geobiocenóz Nízkych Beskýd s výskytom zriedkavých druhov rastlín a s výskytom vzácneho kosatca sibírskeho (Iris sibirica). Vyhláškou MŽP SR č. 83/l993 Z. z. o štátnych prírodných rezerváciách s účinnosťou od 1. mája l993 bolo chránené územie spresnené podľa geometrického plánu na výmeru 4,686l ha na samostatnej parcele 737/2. Neskôr bolo chránené územie zákonom NR SR č. 287/1994 o ochrane prírody a krajiny prekategorizované na prírodnú rezerváciu. Prírodná rezervácia Hostovické lúky sa nachádza vo východnej časti Nízkych Beskýd, v nadmorskej výške cca 330 m. n. m. v širokej nivnej terase rieky Udava. Na nivných oglejených pôdach sa vyvinuli floristicky bohaté rastlinné spoločenstvá, ktorých výskyt je podmienený rôznym stupňom zamokrenia pozemkov. Na území PR rastie okolo l60 druhov cievnatých rastlín, z ktorých mnohé patria medzi vzácne a ohrozené taxóny flóry Slovenska. Najvýznamnejším spoločenstvom chráneného územia zo zväzu Molinion je spoločenstvo z kosatcom sibírskym (Iris sibirica). Hostovické lúky sú lokalitou s najpočetnejšou populáciou tohto druhu na Slovensku. Z ďalších vzácnych druhov rastlín sa na území PR vyskytujú napr. mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), žltuška lesklá (Thalictrum lucidum) a podobne. Pomerne veľká druhová a cenotická pestrosť vegetácie podmieňuje bohaté oživenie územia najmä hmyzom a inými druhmi bezstavovcov. Zo stavovcov je pozoruhodný výskyt mloka veľkého (Triturus cristatus), rosničky zelenej (Hyla arborea) a l2 hniezdiacich druhov vtákov. Z nich patria medzi ohrozené prepelica poľná (Coturnix coturnix), chrapkáč poľný (Crex crex).

Biokúpalisko Sninské rybníky (mesto Snina, okres Snina)

Prírodný kúpací biotop RO Sninské Rybníky je druhým bio kúpaliskom na Slovensku, využívajúcim technológiu samočistenia vody pomocou rastlín a rias bez použitia chémie (bez chlórovania vody), ktoré sa nechádza priamo v krásnej prírode na okraji extravilánu mesta Snina.

Klasicistický kaštieľ v Snine (mesto Snina, okres Snina)

Klasicistický kaštieľ v Snine - dala v roku 1781 na mieste pôvodne drevenej stavby postaviť grófka Terézia van Dernáthová. V roku 2013 sa ukončila jeho kompletná rekonštrukcia a dnes slúži prostredníctvom Mestského kultúrneho a osvetového strediska v Snine pre všetkých obyvateľov a návštevníkov mesta svojimi galerijnými a výstavnými priestormi.

Hámorský náučný chodník (obec Zemplínske Hámre, okres Snina)

HNCH obsahuje zrekonštruované objekty, repliky a informačné tabule rozmiestnené v rámci obce. Výnimku tvorí 14. zastavenie, ktoré sa nachádza na turistickej trase smerom na Sninský kameň.

Festival kultúry a športu (mesto Medzilaborce, okres Medzilaborce)

Festival kultúry a športu v Medzilaborciach sa stal jedinečným sviatkom Rusínov Laboreckého regiónu a okolia. Počas festivalu sa na javisku amfiteátra vystrieda okolo 800 účinkujúcich. V roku 2015 sa konal jeho už v poradí 53. ročník.

Športovo - rekreačný areál Barnova rika (obec Zemplínske Hámre, okres Snina)

Športovo – rekreačný areál zahŕňa 25 m vyhrievaný plavecký bazén, detský bazén so šmýkačkou a vyhrievanou vodou. V areáli sa nachádza sauna, multifunkčné ihrisko s umelou trávou, futbalové ihrisko, dva antukové tenisové kurty, sociálne zariadenia s bezbariérovým WC, dva bufety a detské ihrisko. Areál umožňuje grilovanie v prírode, rovnako aj nočné kúpanie. Bazén je v prevádzke vždy len počas priaznivého letného počasia (júl – august). V prípade náhleho nepriaznivého počasia (hromobitie, búrka, blesky) sa bazén zatvára. Info k aktuálnemu stavu je pravidelne zverejňované na FB stránke obce a FB stránke Barnova rika.

Jasenovský hrad (obec Jasenov, okres Humenné)

Jasenovský hrad je zrúcanina hradu na zalesnenom chrbte Humenských vrchov patriacich pod Vihorlatské vrchy, nachádza sa v nadmorskej výške 392 m n. m. zhruba 4 km na juh od Humenného a zhruba 1 km od obce Jasenov (od ktorej je odvodený názov hradu "Jasenovský hrad". Z hradu sú pekné výhľady predovšetkým severným smerom na Humenné a okolie. Od roku 2011 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradu občianskym združením Združenie na záchranu Jasenovského hradu, ktoré je členom záujmového združenia Zachráňme hrady. Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov.

Skanzem Humenné (mesto Humenné, okres Humenné)

Expozícia ľudovej architektúry a bývania bola vybudovaná v rokoch 1974 - 1982 a verejnosti sprístupnená v roku 1984. Na malej ploche sa v priebehu desiatich rokov podarilo sústrediť najtypickejšie stavby z regiónu severovýchodného Slovenska a štrnásť objektov ľudovej architektúry a jednu sakrálnu stavbu. V expozícii je zastúpená dreveným kostolíkom svätého archanjela Michala z roku 1764. Kostolík pochádza zNovej Sedlice, pôvodne bol vystavaný bez jediného klinca.

Udavské - rodisko J. Em. kardinála Jozefa Tomka (obec Udavské, okres Humenné)

Jozef kardinál Tomko (* 11. marec 1924, Udavské) je slovenský arcibiskup, kardinál, náboženský spisovateľ a emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.

Brekovský hrad (obec Brekov, okres Humenné)

Brekovský hrad bol stredoveký hrad, ktorého ruiny možno ľahko sledovať pri ceste medzi mestami Strážske a Humenné. Vidno ho už zďaleka. Nachádza sa na západnom okraji Humenských vrchov – súčasť Vihorlatských vrchov, nad obcou Brekov v nadmorskej výške 280 m n. m. Bol vybudovaný v stredoveku ako strážny hrad spolu s inými blízkymi hradmi – Jasenov, Vinné, Čičva. Z hradného vrchu je prekrásny kruhový výhľad. Od roku 2009 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradu občianskym združením Združenie na záchranu Brekovského hradu, ktoré je od roku 2009 členom záujmového združenia Zachráňme hrady. Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov.

Valaškovský most (mesto Humenné, okres Humenné)

Valaškovský most má už 115 rokov. Je postavený rovnakou technológiou ako slávna Eiffelovka a to ,,horúcou“ technológiou spájania nitmi. Prešli po ňom dve svetové vojny, prežil povodne a najnovšie stráži lásky zamilovaných Humenčanov. V meste sa ujala tradícia ,,uzamknutia svojej lásky na večnosť“. Symbolicky sa tak vyjadrí večné spojenie sŕdc. Na zábradlí mosta si mladomanželia na znak vernosti zanechávajú visiace zámky.

Židovský cintorín (mesto Humenné, okres Humenné)

Jeden z najstarších židovských cintorínov na Slovensku. Zároveň aj rozlohou. Pochovaný rabín Jakob Spira už v roku 1873.

Vojnový cintorín z 1. svetovej vojny (obec Vyšný Hrušov, okres Humenné)

Vojenský cintorín vo Vyšnom Hrušove patrí medzi najmenšie lokality v regióne. Cintorín sa skladá z 12 jednotlivých hrobov. Hroby sa nachádzali v dvoch radoch. V prvom rade bolo desať hrobov a v druhom dva hroby. Pred hrobmi bol umiestnený centrálny kríž. Pôvodné rozmery cintorína boli 20 x 12 metrov. Všetky pochované obete sú z rakúsko-uhorskej armády. Väčšina z nich zomrela v máji 1915. Poznáme identitu takmer všetkých obetí, až na jedného neznámeho vojaka.

Ľubiša - rodisko prezidenta SR Michala Kováča (okres Humenné)

Ing. Michal Kováč, CSc. (* 5. august 1930, Ľubiša) je slovenský bankár a politik. V rokoch 1993 až 1998 bol prvým prezidentom Slovenskej republiky.

Švejkove pivné dni v Humennom (mesto Humenné)

Tradičné pivné dni v Humennom 3-dňové podujatie spravidla začiatkom mája.

Vojnový cintorín 1. sv. vojny v Humennom a 2. sv. vojny v Humennom (mesto Humenné)

Komplex vojnových cintorínov z 1 sv. vojny a 2 sv. vojny. Rozloha cintorína je 4200m2. Pochovaných je 1248 vojakov z 1. sv. vojny a z 2 sv. vojny 174 ruských vojakov a 277 nemeckých vojakov.

Hrob – Adolf Ivanovič Dobriansky (obec Čertižné, okres Medzilaborce)

A. I. Dobriansky bol vynikajúci verejný činiteľ Ruského hnutia v Podkarpatskej Rusi, právnik, spisovateľ, buditeľ. Ideológ návratu uniátov do pravoslávia, autor množstva prác, zasvätených histórii, etnografii, náboženskej a politickej situácii v rakúskej Rusy. Bol aj vládnym poradcom vo Viedni a spoluzakladateľ Matice slovenskej. Uznávaný vodca karpatsko-ruského hnutia, organizátor kultúrneho, jazykového a etnického zjednocovania Rusínov s ruským národom v Rusi, bojovník za práva Rusínov a Slovákov. Pochádzal z uznávaného šľachtického rodu.Bol veľmi osvietený a plynule hovoril deviatimi jazykmi: maďarsky, nemecky, anglicky, francúzsky, grécky, latinsky, taliansky, slovensky a rusky. Jeho články boli publikované v Moskve, Paríži, Budapešti, vo Viedni a iných mestách. 

Čertov kameň (obec Krásny Brod, okres Medzilaborce)

V obci Krásny Brod sa nachádza starodávny baziliánsky monastyr a neďaleko od neho sa k blankytnému nebu severovýchodného Slovenska pnie zvláštna obrovitá skala, ktorá ako keby spadla z nebies… Miestni obyvatelia ju od nepamäti volajú Čertovým kameňom (v miestnej rusínčine: Čorťiv kamiň).

Knieža Laborec – patrón medzilaboreckej doliny (obec Habura, okres Medzilaborce)

Brondzová socha (dielo sochára Jána Ťapáka) vysoká 5,4 m umiestnená nad obcou Habura

Monstyr Zostúpenia Svätého Ducha (obec Krásny Brod, okres Medzilaborce)

Monastyr Zostúpenia Svätého Ducha pri obci Krásny Brod v okrese Medzilaborce je jeden z najstarších a najvýznamnejších monastierov (monastyrov, kláštorov) gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Lupkovský tunel (obec Palota, okres Medzilaborce)

Kataster obce Palota, prepojenie Poľska a Slovenska železnicou. Tunel sa nachádza vo výške 655 m n. m., je dlhý 416 metrov, z toho 234 je na území Slovenska a 183 na území Poľska. Úsek Medzilaborce – Lupkow je dlhý 15,6 km.

Pravoslávny chrám zoslania Svätého Ducha (mesto Medzilaborce)

Pravoslávny chrám zoslania Svätého Ducha dal po druhej svetovej vojne v roku 1949 postaviť minister obrany ČSR, neskôr prezident republiky Ludvík Svoboda. Svetoznámy maliar ikon, pôvodom Grék, žijúci v USA, Dimitrios Leussis sa podujal na ťažkú prácu a zrealizoval úplne novú maľbu celého chrámu. Práca mu trvala štyri roky. Obdivuhodná kompozícia farieb 350 ikon na ploche 1 600 metrov štvorcových na stenách chrámu fascinuje všetkých návštevníkov.

Laborec – od prameňa po ústie (Prameň Laborca v území CHKO Východné Karpaty)

Vodný tok Laborec pramení v Nízkych Beskydoch na území Slovenska neďaleko štátnej hranice s Poľskom v nadmorskej výške 710 m. nad m. v katastri obce Čertižné v okrese Medzilaborce v orografickom celku Laborecká vrchovina. Pramenisko Laborca bolo v roku 2005 označené informačnou tabuľou. Dĺžka vodného toku Laborec 132,5 km. Pomenovanie rieky má základ lab-, ktorého pôvod je v indoeurópskom –albh-, s významom biely. To znamená bielu, svetlú rieku, podobne ako Labe. To dosvedčuje prastaré slovanské osídlenie. Podľa Melichara je názov Laborec odvodený z turecko – bulharského Albars, následne podľa bulharsko – slovenskej verzie Lobors, alebo Labors, Labruc, Labrac. Podľa Melichara prešlo meno z maďarčiny do slovenčiny a ukrajinčiny vo forme Laborca. Jeho význam by teda bol ,, hrdinský pardál,, Podľa povesti (autor Anonymova kronika) je Laborec pomenovaný po slovanskom (bielo-chorvátskom, rusínskom veľmožovi Laborcovi, ktorý vládol v 9 storočí Užhorodu. Z historického hľadiska je zaujímavý posun toku rieky zo smeru ktorý tvorili obce postavené popri rieke pod Strážskym . Laborec sa po stáročiach presunul o niekoľko kilometrov na východ do súčasnej podoby. Laborec odvodňuje najvýchodnejšie oblasti Slovenska a najzápadnejšiu časť Ukrajiny. Na území Slovenska odvodňuje Laboreckú vrchovinu, Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy, priľahlé údolia a kotliny a časť Východoslovenskej nížiny. Horské oblasti sú zalesnené bukovým a jedľovo-bukovým lesom. Oblasti údolí, kotlín a Východoslovenskej nížiny sú odlesnené a poľnohospodársky využívané. Do Latorice sa Laborec vlieva v nadmorskej výške 94 m n.m.

Vojensko-historický náučný chodník pri obci Výrava

Vybudovanie náučného chodníka realizujú obec Výrava a Klubu vojenskej histórie Beskydy. Na 7 zastávkach môže návštevník vidieť pozostatky zákopových línii, ako aj dva vojnové cintoríny z obdobia prvej svetovej vojny. Na vojnovom cintoríne Výrava – Pod Kobylou je pochovaných 636 vojakov a na cintoríne Výrava – Kóta 600 je pochovaných 420 vojakov. Rekonštrukcia vojnových cintorínov na trase, ako aj samotné vybudovanie náučného chodníka bolo realizované v rokoch 2009 – 2011. Celková dĺžka trasy je cca. 4,5 km a prevýšenie 241 metrov. Posledný panel je od začiatku trasy vzdialený 2 hodiny a 30 minút chôdze. Mimo trasy náučného chodníka sa nachádza aj tretí vojnový cintorín Výrava – Pod Kudrovcom. Na tomto cintoríne je pochovaných 2680 vojakov.

Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny v obci Zbudská Belá (obec Zbudská Belá, okres Medzilaborce)

V obci Zbudská Belá sa nachádzajú štyri vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny.

Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny v obci Krásny Brod (obec Krásny Brod, okres Medzilaborce)

V obci Krásny Brod sa nachádzajú tri vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny.

Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny v obci Čabiny (obec Čabiny, okres Medzilaborce)

V obci Čabiny sa nachádzajú dva vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny.

Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny v obci Vydraň (obec Vydraň, okres Medzilaborce)

V obci Vydraň sa nachádzajú dva vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny. V obci Vydraň sa okrem veľkého vojenského cintorína nachádza ešte jeden cintorín z obdobia prvej svetovej vojny. Tento neveľký cintorín je z určitého hľadiska raritný. Je to jediný vojnový cintorín v okrese Medzilaborce, na ktorom boli pochovávaní iba vojaci židovského vierovyznania.

Ranč FIST (obec Víťazovce, okres Humenné)

Ranč bol oficiálne založený v roku 2003. Od chovu dobytka cez chov koní sa postupne dopracovali k jazdeniu na koňoch. Jazdenie sa pre nich stalo každodennou zábavou a oddychom až natoľko, že sa chceli viac a viac zdokonaľovať a zdieľať skúsenosti s inými ľuďmi, ktorí mali také isté nadšenie pre kone ako my. Začali sa robiť Hubertove jazdy v roku 2006. V roku 2008 sa to povýšilo na ešte vyššiu úroveň a to organizáciou prvej Jazdeckej akadémie. Každým rokom sa tieto akcie zlepšovali, boli na vyššej úrovni a prichádzalo na ne stále väčší počet jazdcov a divákov. Pribudli aj pravidelné Country bály. V roku 2010 prišla myšlienka spojiť sily a rozšíriť jazdeckú turistiku na východnom Slovensku. Koncom februára 2010, preto vznikla Slovenská asociácia jazdeckej turistiky SAJT. V súčasnosti pod vedením Jozefa Fudaliho, majiteľa Ranču FIST.

Socha dobrého vojaka Švejka (mesto Humenné, okres Humenné)

Od 6. októbra 2000 stojí na železničnej stanici v Humennom socha dobrého vojaka Švejka. Podľa predlohy obrázka od Jozefa Ladu ju vytvoril humenský sochár Jaroslav Drotár. Socha dobrého vojaka Švejka pripomína pamätné zastavenie českého spisovateľa Jaroslava Haška v Humennom, ktoré preniesol do svojho románu o vojakovi Švejkovi. Vysmädnutí vojaci smerujúci na front si tu podľa Jaroslava Haška naberali znamenitú železitú vodu. 

Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých (mesto Humenné, okres Humenné)

Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých – národná kultúrna pamiatka je významnou sakrálnou stavbou, ktorá sa nachádza v centre mesta Humenné. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky. Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. V kostole sú umiestnené i telesné pozostatky svätého Bonifáca, ktoré dostal humenský pán Žigmund II. Drugeth do daru od pápeža v roku 1677. Terajší kostol nám predstavuje veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončenou svätyňou. Stavba kostola pochádza z gotického slohu. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba zachovaná vo svätyni a krúžky okien, datujú kostol do prvej polovice 15. storočia. Hviezdicová klenba má vyžľabané rebrá a v jej strede, vždy pri krížení rebier, sú umiestnené malé štítky s jednoduchými rozetami. Klenba lode je krížová, renesančná a vznikla niekedy v 17. storočí. Kláštor je pripojený ku kostolu na severnej strane a vytvára s ním jednotný celok. Podľa použitých stavebných hmôt možno kláštor považovať za starší, nakoľko tento typ kláštorných stavieb sa nám uchováva v priebehu niekoľko storočí. Celé vnútorné zariadenie je pseudogotické a vzniklo v druhej polovici 19. storočia. Tri zaujímavé obrazy sú umiestnené v kláštornej chodbe vedúcej do sakristie. Dva obrazy sú z 18. storočia a obraz Panny Márie je datovaný od r. 1660. Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v 13. storočí v Humennom existovala kostol i fara, no neboli situované v priestoroch dnešného kostola. V r. 1669 v strede mesta postavili nový kostol. Ten sa však v r. 1787 stal obeťou veľkého požiaru. Tento františkánsky kostol bol vybudovaný v 15. storočí k úcte sv. Bonifáca – mučeníka. Relikvie nebohého prechovávajú v bočnej kaplnke sv. Jána Nepomuckého v sklenenej vitríne. Farský kostol je zasvätený k úcte Všetkých svätých.

Galéria mesta Humenné (mesto Humenné, okres Humenné)

Galéria mesta Humenné zameriava svoju činnosť na tvorbu autorov pochádzajúcich z regiónu Horného Zemplína a na tvorbu neprofesionálnych a insitných umelcov.

Adventný veniec z Fontány lásky (mesto Humenné, okres Humenné)

V adventnom a vianočnom čase sa Fontána lásky na námestí v Humennom premieňa od roku 2013 na obrovský adventný veniec. Počas štyroch adventných nedelí sa rozsvieti postupne každá jedna adventná sviečka. Rozsvietenie je spojené s kultúrnym programom. V roku 2014 pribudla konštrukcia, ktorá svetelne imituje striekanie vody. V roku 2015 pribudla ďalšia novinka na vrch tejto konštrukcie je pripevnená obrovská guľa s množstvom svetielok.

Chránená krajinná oblasť Vihorlat (CHKO Vihorlat) - Sninský kameň a Morské oko

Vihorlatské vrchy sú najvýchodnejšie slovenské vulkanické pohorie. Územie bolo v roku 1973 vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť. Najvyššie položené miesto CHKO Vihorlat zaberá centrálnu a východnú časť Vihorlatských vrchov. CHKO je vrch Vihorlat (1 076 m n. m.). 90% jeho územia zaberajú lesné ekosystémy, predovšetkým bukové a jedľovo-bukové lesy, kde hlavnú drevinu predstavuje buk lesný (Fagus sylvatica). Jedine na lokalite Jedlinka ešte rastie pôvodná jedľa biela (Abies alba) – je to však posledné miesto jej výskytu v celom pohorí. V severnej časti CHKO Vihorlat sa nachádzajú rašeliniská Postávka, Hypkania, Ďurova mláka. V južnej časti Vihorlatu nájdeme rašelinisko Pod Tŕstím. Sú zaujímavé výskytom druhov úzko špecializovaných na rašelinné biotopy ojedinelé v rámci pohoria Vihorlat.

Kamenná cesta “Porta Rusica” (okres Snina)

V katastrálnom území bývalej obce Ruské, v oblasti vodárenskej nádrže Starina sa nachádza kamenná cesta Porta Rusica, ktorá bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Táto cesta bola vybudovaná v rokoch 1861 – 1865 a pôvodne viedla z Michaloviec cez hraničný prechod Ruské sedlo do poľského mesta Baligród, odkiaľ pravdepodobne pokračovala až do Ľvova. Spájala tak Uhorsko s Malopoľskom.V súčasnosti sa zachoval úsek tejto cesty o dĺžke štyri kilometre so šestnástimi zákrutami a s prevýšením 247 metrov. Na poľskej strane sa z kamennej cesty zachoval len krátky, asi 200 metrov dlhý úsek. Je jedinou cestou, ktorá sa zo spomínaného obdobia na území Slovenska zachovala. Je súčasťou turistického hraničného prechodu s Poľskom Osadné – Balnica.

Dvere do Polonín (oddychovo-náučný areál) obec Ulič (okres Snina)

Miesto bolo donedávna divokou skládkou na ktorej sa hromadil odpad. Po realizácii premeny podporenej z grantového programu Spoločne pre región tu vzniklo netradičné miesto, ktoré návštevníkom poskytne oddych, pohodu, prehĺbi vedomosti o území. V areáli sa nachádzajú rezbárske diela zhotovené miestnym majstrom Miroslavom Gaľom, napr. – Ded Beskyd, vodná víla, vodník, či bocian. Z vŕbového prútia bol vytvorený tunel, kupola aj oplotenie, deti sa potešia prechádzke po rôznych chodníkoch: kamennom chodníku so skalkami, „skákajúcich“ pníkoch, kľukatom pníkovom chodníku. Na mieste sú dve mokriny a 12 informačných tabúľ.

Poloniny – územie najtmavšej oblohy na Slovensku

Park tmavej oblohy Poloniny sa nachádza na území Národného parku Poloniny, ktorý sa okrem iného vyznačuje tým, že má výnimočne malú hustotu osídlenia. Zároveň je to najmenej navštevovaný národný park na Slovensku, preto je vplyv človeka na životné prostredie minimálny. Národný park leží na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. S týmto územím susedia Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanskij nacionaľnij prirodnij park na Ukrajine. Z hľadiska svetelného znečistenia je územie Národného parku Poloniny najtmavšou oblasťou na Slovensku. Prirodzená nočná tma a nočné biorytmy všetkých živých organizmov sú najmenej narušené. Aj vďaka tomu je na území národného parku mimoriadna koncentrácia endemických a ohrozených druhov rastlín, a živočíchov. Parkom tmavej oblohy prechádza 49. rovnobežka.

Hraničný sĺp na vrchu Kremenec - SK (okres Snina)

Hraničný stĺp na vrchu Kremenec, vyrobený v roku 2000 spoločnosťou KAMEŇOPRIEMYSEL - Spiš a.s. Spišské Podhradie Na juhozápadnom svahu vrchu Kremenec v nadmorskej výške 1 209,94 m n. m. je osadený mohutný žulový hraničný stĺp – monument v tvare trojbokého hranolu. Bol osadený 6. septembra 2000. Na najvýchodnejší bod Slovenska vyviezla tento trojmetrový monolit zo žuly, ktorý by mal vydržať najbližších 50 rokov letka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Monument (hraničný stĺp) označuje trojmedzie v jazykoch susediacich krajín, kde sa stretávajú hranice troch štátov Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Na tomto trojmedzí sa zároveň stretávajú aj hranice troch národných parkov, ktoré sú súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, vyhlásenou UNESCO v roku 1993, ide o Národný park Poloniny na Slovensku, Bieščadský národný park (poľ. Bieszczadzki Park Narodowy) v Poľsku a Užanský národný park (ukr. Ужанський національний природний парк / Užanskij nacionaľnij prirodnij park) na Ukrajine. Toto miesto je najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky (49° 05' 18" sev. zem. šírky, 22° 34' 03" vých. zem. dĺžky), bývalej Československej republiky, je to najvyššie miesto Národného parku Poloniny a jeho najvýchodnejší bod. Zároveň miesto, kde slnko vychádza o pol hodinu skôr, ako v hlavnom meste Bratislava. Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny. Samotný vrchol Kremenca je zalesnený a neposkytuje výhľady, prechádzajú cez neho iba hraničné prieseky. Výhľady ponúka jeho okolie, vrchy v jeho blízkosti, ako Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.) vzdialená približne 25 minút pešej chôdze a významný poľský vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.) vzdialený približne 45 minút pešej chôdze.

Riaba skala (Bukovské vrchy) okres Snina

Riaba skala (poľ. Riaba Skała, tiež aj Rabia Skała) (1 199,0 m n. m.) je tretí najvyšší vrch Bukovských vrchov, zároveň v Národnom parku Poloniny, cez ktorý prechádza slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa južne od poľskej obce Wetlina, na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Ďurkovec(1 188,7 m n. m.) na západe a Čelo (1 158,8 m n. m.) na východe. Na slovenskej strane spadá spolu s Ďurkovcom do Národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany prírody. Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a bukové pralesy v Nemecku. Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincamijavora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229), ktorá je územím európskeho významu NATURA 2000. Z najvyššieho bodu odbočuje rázsocha do Poľska s vrchmi Paportna (1 197,8 m n. m.) a Jawornik (1 021,3 m n. m.). Neďaleko hlavného vrcholu, smerom na východ sa nachádza nižší vrchol s výškou (1 167,2 m n. m.), na ktorého skalnom brale je vyhliadkové miesto s osadenou drevenou plošinou. Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny. Vrcholové časti sa nachádzajú v pásme horských lúk – polonín a poskytujú nádherné panoramatické výhľady.

Arpádova línia (obec Ulič, okres Snina)

Zvyšky obranného opevnenia budované v období druhej svetovej vojny na územiach Slovenska, ktoré boli odstúpene Maďarsku po tzv. Malej vojne. Obranný systém začínal na dnešnom území Slovenska a tiahol sa cez cele územie vtedajšej Podkarpatskej Rusi (dnes územie Ukrajiny) až po hranice s Rumunskom. Jediná zachovalá časť uvedeného fortifikačného systému na Slovensku. Pozostáva zo systému zákopov, strelní, bunkrov a protitankových zátarasov.